Občania svoju obec zveľaďujú a starajú sa o ňu svojpomocne. Všetky návrhy, ktoré sú realizované, sú od ľudí, ktorí v nej žijú a majú chuť urobiť niečo pre krajšie prostredie. Starajme sa o naše okolie a snažme sa vybudovať zázemie aj pre ďalšie generácie občanov dedinky Prosné.
História
Prvá písomka zmienka o Prosnom je z roku 1321 pod názvom Prozna. Neskôr, presnejšie roku 1405, sa spomína ako Prozne, v roku 1466 ako Prosna. V roku 1511 sa stáva súčasťou Bystrického panstva. Rok 1598 so sebou prináša názov Proszne. Po maďarsky je to Proszne alebo Kölesfalu. Prosné prvýkrát spomína v roku 1321, zároveň s materskou obcou Udiča. Patrilo zemianskej rodine Hatňancov, neskôr panstvu Považská Bystrica. V roku 1537 údajne Ján a Rafael Podmanický potvrdzujú právo na majetok Ladislavovi Budajovi za jeho verné služby bystrického hradného Kapitána. V tejto listine sa písalo o prepísaní slobodného dvora prosňanského. Na základe súpisu majetkov z roku 1553 môžeme povedať čím sa vtedy miestne obyvateľstvo živilo. V Prosnom boli 2 porty, 6 želiarskych usadlostí, 2 slobodní, strážca poľa a pastier. Z portálneho súpisu dva roky na to bolo v Prosnom 8 štvrtinových usadlostí, ktoré spolu tvorili 2 porty. Bol tu richtár, 2 sluhovia a 4 želiari. V roku 1598 mala trinásť domov. V roku 1605 sa tu usadzuje zemiansky rod Budayovci, pochádzajúci z Trenčianskej župy. V roku 1784 tu údajne stálo 75 domov a žilo 82 rodín, čo je 402 obyvateľov, v roku 1828 bolo v Prosnom 45 domov a 469 obyvateľov. 1.7. 1979 bola naša obec pričlenená do Udičského notariátu. V roku 1990 sa rozhodovalo o oddelení týchto dvoch obcí, no kvôli neúčasti Udičancov na referende, ktorí museli v tej dobe tiež vyjadriť svoj názor, Prosné nebolo oddelené a doddnes je časťou Udiče. (úryvok z novín opisujúce túto udalosť)
Centrum
Naše malé námestie vám informačnými tabuľami poskytne všetky dôležité fakty o našej obci a histórii Prosného. Taktiež si dokážete preštudovať turistickú mapu s vyznačenými turistickými a cyklistickými trasami, ktoré vás spoľahlivo dostanú tam kam budete chcieť. Okrem máp a informačných tabuliach sa môžte spoľahnúť na našich ochotných spoluobčanov, ktorí vás nasmerujú kam budete chcieť.
Zvonica
V roku 1870 bola v Prosnom postavená malá kamenno-drevená zvonica. V nej bol umiestnený veľký a malý zvon, ktorí zvonil ráno, na poludnie, večer a v čase oznamovania úmrtia občanov. Vďaka väčšine miestnych občanov sa v roku 1958 začalo s výstavbou novej murovanej zvonice, akú poznáme dnes. Vo vonkajšom výklenku zvonice sa nachádza socha Panny Márie, o ktorú sa postaral Jozef Buday - Mičík. Zvonica bola dostavaná v roku 1963. Ručné ťahanie lán, ktoré rozozvučali zvony sa staral malý Paľko Kušnierik. Po jeho odchode do domova dôchodcov sa v dedine zvonilo už len občasne, no o oltárik sa dodnes starajú miestní veriaci.
Za spomenutie stojí aj lipa pri zvonici. 173 - ročná lipa bola vysadená pri príležitosti korunovácie Františka Jozefa I. v roku 1848 spolu s časovou schránkou. Ďalšia časová schránka bola zakopaná pod novo vysadenou lipou pri príležitosti 100. výročia založenia ČSR v roku 2018. Okrem najstaršieho stromu sa tu nachádzajú aj 150 ročné lipy na prvom cintaríne na Mogoni.
Kaplnka
Kaplnka utrpenia Pána Ježiša patrí do Udičskej farnosti a Žilinskej diecézy. Pravidelne sa tu usporiadavajú omše v utorok (16:00) a striedavo sobotu (18:00) a nedeľu (9:30). No kaplnkou akú ju poznáme dnes sa stala až v roku 1992. Predtým v 60. rokoch minulého storočia sa začalo na zveľaďovaní okolia nového cintorína, ktorého mal byť súčasťou dom smútku. Neskôr vďaka iniciatíve a organizácii Štefana Gužíka sa začalo s výstavbou kaplnky. Na jej vybudovaní sa podieľala väčšina miestnych občanov Prosného. Slávnostné vysvätenie kaplnky sa konalo 29.8.1992. Prvým kostolníkom sa stal Jozef Húdek a neskôr manželia Žilovcovci.
V tom istom roku bol založený aj spevácky zbor manželmi Rakovcami a Ľudmilou Kaniakovou. Prvý farár, ktorý slávil omšu v novovybudovanom chráme bol Štefan Gužík. Po jeho odchode sa novým správcom farnosti 1.7.2013 stal vdp. Vladimír Kutiš. Súčasným farárom slúžiacich omše je Radoslav Gazdik.
(viac o výstavbe kaplnky a zvonice tu)
V Prosnom okrem nového cintorína pri kaplnke je vybudovaný aj starý cintorín pri ceste. Prvý cintorín v Prosnom sa však nachádza ďalej od dediny na kopci, ako bolo v minulosti zvykom. Pochovávalo sa tam v 18. a 19. storočí a cintorín je stále navštevovaný potomkami tam pochovaných. Na cintoríne sa okrem krížov a náhrobkov nachádzajú aj lipy, ktorých vek sa odhaduje až na 150 rokov.
Hasičská zbrojnica
Dňa 28.10.1930 bol založený hasičský zbor V Prosnom. Necelý mesiac na to sa konalo prvé riadne zhromaždenie v Štátnej ľudovej škole, kde členovia zastupiteľstva zboru vyslovili sľub poslušnosti a vernosti, ktorý ich zaväzuje chrániť svoj a cudzí majetok. V minulosti mal hasičský zbor za úlohu pomáhať pri žatevných prácach, chrániť majetok pred požiarmi počas nočných stráží, usporiadávanie tanečných zábav a iných akcií organizovaných v obci. Zbor vlastnil dvojkolesovú striekačku, drevenú strekáreň a riadne uniformy. V roku 1935 je zakúpená už štvorkolesová ručná striekačka a rok na to sa začína s výstavbou prvej murovanej požiarnej zbrojnice. Spomínané objekty sú umiestnené na obdiv občanom neďaleko Prosňanskej zvonice. Viac o histórii a o členoch Dobrovoľného hasičského zboru tu.
Škola
Budova starej školy, ktorá sa nachádza na konci obce sa začala stavať až v roku 1900. Deti z Prosného predtým navštevovali školu v Udiči, až po jej výstavbe roku 1914, mali možnosť žiaci navštevovať malú jednotriedku. Vystriedali sa tu maďarskí aj českí učitelia ale aj vyučujúci, práve z Prosného. Žiaci po skončení päťročného štúdia, ktorá škola ponúkala, mali možnosť sa ďalej vzdelávať v meštianskej škole v Považskej Bystrici. Budova však neslúžila len na výučbu. V 60. rokoch vďaka Osvetovej besede sa v škole premietajú celovečerné filmy. Večerné kino mal na starosti miestny učiteľ Zafko, neskôr J. Šarlay a A. Kaniak. Dnes sa priestory školy využívajú ako volebné miestnosti a miesto na stretávanie Poľovníckej Spoločnosti SKALKA Prosné. Zaujíma vás spôsob výučby v škole a jej vývoj ? Bližšie informácie tu.
Fauna a flóra
Fauna
Obec Prosné okrem ľudských obyvateľov je aj domovom rôznych zvierat. Les je príbytkom jeleňov lesných, srncov, diviakov, no stretnúť môžete aj jazveca, líšku, ježa, stádo danielov či muflónov, pre ktoré sú lúky dokonalými pasienkami. Pahorky sú využívané aj družstvami, ktoré na nich pasú svoje ovce alebo miestnymi obyvateľmi, ktorý chovajú kozy a kravy. Z pernatej zveri je bežný výskyt jarabice, či bažantov. Nie je neobvyklé ak v tráve uvidíte sa krčiť zajaca poľného, či rýchlo utekať kunu lesnú alebo vevericu. Neprišliapnite však aj z pomalých zvierat takého obyčajného slimáka.
Zistených bolo 41 druhov vtákov. Najvzácnejší je výr skalný, no nad hlabami môžete vidieť krúžiť, jastraby, sokoly, kukučky, hrdličky, škorce, vrany, ďatle, sýkorky, žltochvosty, vrabce, lastovičky, drozdy čierne a plavé.
Paleta hmyzu, motýľov a plazov je tiež veľmi pestrá. V tejto oblasti bolo vystopovaných až 61 druhov motýľov. Najznámejšie sú babôčka admirálska, mlynárik žeruchový, rôzne druhy perlovcov či modráčikov.
Hmyz je v zastúpení včiel, ktoré sa v minulosti aj chovali, no v dnešnej dobe už úle, ktoré kedysi žili ruchom sú schátrané, avšak nahradili ich nové s novými majiteľmi a obyvateľmi. (Zaujala vás téma včelárstvo ? Viac sa dočítate tu)
Najmenšími obyvateľmi lesa sú neodmysliteľne mravci, ktorých mraveniská sú vysoké aj pol metra.
Okrem výskytu jašteríc múrových zastupujúca plazy sa tu nachádza zmija obyčajná, slepúch krehký a užovka hladká. Z obojživelníkov sú významné salamandry škvrnité, ktoré sa vyskytujú v tzv. Prameni drakov a mlok karpatský či
Životom však žije aj miestne vodstvo, kde sa vyskytuje niekoľko menších druhov riečnych a potočných rýb. V minulosti bol bežný aj výskyt raka.
Flóra
Oblasť sa nachádza v dvoch vegetačných stupňoch. Pre stupeň pahorkatín sú charakteristické dubové, dubovo-hrabové a bukové lesy, spolu s brezou, jaseňou, či lipami, (lipy sa v minulosti vysádzali aj na cintorínoch, v obci sa nachádzajú na najstaršom cintoríne na Mogoni, kde sa ich vek odhaduje približne na 150 rokov alebo sa vysádzali pri rôznych príležitostiach, ako lipa pri zvonici). V nadmorskej výške od 500 do 900 m.n.m v podhorskom stupni sa vyskytujú jedle, javory, liesky ako súčasť zmiešaných lesov. V hornej hranici je bežný výskyt aj smreka, smrekovca opadavého aj borovice. Na okrajoch ciest a v povodí riek a potokov sa nachádzajú vŕby a jarabiny.
Ak sa chcete vydať na zber liečivých bylín, môžte tak učiniť. Na našich lúkách rastie pľúcnik lekársky, podbeľ liečivý či púpava lekárska, repík lekársky, materina dúška, pýr plazivý, rebríček obyčajný (myší chvost), rasca lúčna, rozmarín lekársky, skorocel väčší, šalvia lekárska, sedmokráska obyčajná, šafrán siaty, tymian obyčajný, pŕhľava dvojdomá, ľudovo nazývanú žihľava. O všetkých spomenutých liečivých rastlinách a ich účinkoch sa dočítate na ceste po náučných chodníkoch.
V miestnych lesoch si môžte pochutnať na lesných jahodách a malinách. Ďalšími kvitnúcimi skvostmi sú fialka dvojkvetá, prvosienka jarná či záružlie močiarne, zemežlč, astra kopcová, pestrec mariánky a iné.
Od jari do jesene je bežný výskyt hríbov. Okrem hríbov dubových miestny obyvatelia nosia koše plné májoviek, šampiňónov, kuriatok, rýdzikov, suchohríbov, masliakov či bedlí.
Vodstvo
Obcou Prosné preteká rieka, ktorá tečie celou dolinou s názvom Marikovka. Ďalej dva potôčky, Kalnianka vyvierajúci z lesa zo sektora Kalné a pokračuje miestnou časťou Potoky a potôčik Budišov, pretekajúci časťou Budišov.
Geológia stredného Považia
V období jury, čiže stredných druhohôr, bola
väčšina územia súčasného Slovenska zaliata teplým tropickým morom, ktorému
geológovia dali meno Tethys. Presnejšie, bolo to len okrajové more pravekého
Stredozemného mora Tethys, ktoré dostalo pomenovanie Paratethys a o
jeho existencii vieme vďaka rozsiahlym vrstvám usadenín, ktoré sa mohli
vytvoriť jedine v morskom prostredí.
V dávnom období, kedy takmer celé naše územie bolo pod morom, na sever a severozápad od neho na území Českej republiky, Poľska a Nemecka sa rozkladala pevnina. Nad hladinu ako ostrovy čneli aj hrebene budúcich Tatier. V teplom mori Paratethys žilo množstvo plantkónu - jednobunkových rias a drobných kôrovcov, ktoré si vytvárali ochranné schránky z uhličitanu vápenatého, ktorý sa čiastočne rozpúšťa vo vode. Počas miliónov rokov sa na dne mora Paratethys nahromadilo niekoľko kilometrov vápenatých usadenín, do ktorých klesli aj schránky uhynutých hlavonožcov amonitov, lastúry, mušle, kosti rýb alebo žraločie zuby.
Morský príboj pomaly, ale vytrvalo ukrajoval z pevniny na severe a severozápade a na pobrežnej plytčine sa vytvárali vrstvy morského piesku. V poslednom období druhohôr, v kriede, sa začalo alpínske vrásnenie - kontinentálne dosky pravekej Európy plávajúce na polotekutom zemskom plášti sa dali do pohybu a pri ich zrážkach dochádzalo k zemetraseniam. Pri zemetraseniach sa uvoľnili vrstvy nespevneného morského piesku na pobrežnej plytčine a rozvírená masa kalu sa dala do pohybu smerom do hlbín. Stačil jej na to prekvapujúco malý sklon morského dna. Takýto podmorský bahnotok sa nazýva turbiditný prúd. Prúdenie usadeniny zanieslo na vzdialenosť desiatok kilometrov, pričom najskôr sa usadili piesok a štrk, niekedy spolu s úlomkami dreva splavenými z pevniny, a na túto vrstvu piesku sa pomaly usadzoval jemnejší íl. Takto sa postupne na dne mora nahromadili stovky až tisíce striedajúcich sa vodorovných vrstiev piesku a ílu, ktoré sa postupne tlakom horných vrstiev a vplyvom chemických procesov zliali do pevného kameňa.
Ako postupovalo alpínske vrásnenie a kontinentálne dosky na seba tlačili, tak vrstvy usadenín dovtedy ponorené pod hladinou sa vynorili nad hladinu mora a vodorovné vrstvy sa začali nakláňať tak, ako to vidíme na skalných odkryvoch všade v Javorníkoch alebo pri hlavnej ceste medzi Považskou Bystricou a Púchovom.
V období najstarších treťohôr (paleocén, eocén) už nad hladinu mora vyčnievali vápencové útesy tvorené usadeninami - schránkami morského planktónu v období stredných druhohôr - jury. Boli to napríklad budúce Strážovské vrchy a budúca Malá Fatra. Z vápencov morský príboj odlamoval úlomky kameňa a vybrúsil z nich okrúhliaky. Tieto okrúhliaky sa opäť usadili na morskom dne, medzi ne sa dostalo bahno s prímesou rozpusteného vápenca a z tejto zmesi vznikli zlepence - hornina pripomínajúca betón, ktorá teraz vytvára známe Súľovské vrchy alebo Podskalský Roháč.
Približne uprostred treťohôr pred nejakými 35 miliónmi rokov sa od seba oddelili Antarktída aj Južná Amerika, okolo Antarktídy sa vytvoril neprerušovaný morský prúd, ktorý zabránil v presune teplej tropickej vody k pobrežiu Antarktídy, a na chladnúcej antarktickej pevnine sa pomaly začal hromadiť sneh a vznikať ľadovec. To spôsobilo pokles svetového oceánu. Spod morskej hladiny sa vynorili ďalšie časti niekdajšieho morského dna a stali sa súšou.
Ešte pred 20 miliónmi rokov siahalo more Paratethys až na stredné Považie - ako dokazujú takmer vodorovné vrstvy piesku a štrku s prímesou morských lastúr hrebenatiek na kopci Somárica pri Sverepci. Praveký Váh vtedy ústil priamo do mora.
Ďalší ústup mora spôsobený jednak alpínskym vrásnením a jednak postupujúcim viazaním vody v antarktickom ľadovci odkrýval čoraz väčšiu plochu morského dna.
Pred 10 miliónmi rokov už z mora Paratethys zostali len malé zvyšky na území Maďarska, južného Slovenska a okrajových častí Rakúska, Moravy a Srbska. Toto vnútrozemské more dostalo pomenovanie Panónske more - podľa starej rímskej provincie Pannonia, ležiacej práve na tomto území. Panónske more nakoniec takmer úplne vyschlo a zostali z neho len slané pôdy na juhu Slovenska a Moravy alebo v maďarskej puste, a tiež Neziderské jazero na hranici medzi Maďarskom a Rakúskom a Blatenské jazero - Balaton.
Z veľkého Stredozemného mora Tethys zostalo súčasné Stredozemné more, Čierne more a Kaspické more.
Z vrstiev piesku a ílu, ktoré sa usadili v mori Paratethys na konci druhohôr, vznikol súvislý pás pieskovca lemujúci po vonkajšom obvode v dĺžke stoviek kilometrov celý karpatský oblúk - od Moravy, cez severozápadné Slovensko, do Poľska, a cez slovensko-poľsko-ukrajinské trojhraničie ďalej až do Rumunska. Pre takéto striedanie pieskovca a ílovitých bridlíc zaviedli geológovia pomenovanie flyš, odvodené z nemeckého slova fliessen - tiecť; vrstvy mazľavých ílovitých bridlíc zapríčiňujú časté zosuvy pôdy. Pomenovanie pochádza z nemčiny, lebo kolískou modernej geológie sú Alpy. A tento súvislý neprerušovaný pás tvorený pieskovcom a ílovitými bridlicami sa nazýva flyšové pásmo.
Do vrstiev vápenca a pieskovca si vymlel svoje koryto praveký Váh unášajúci so sebou kal a štrk a tam, kde bol priestor, zanechal hrubé štrkové nánosy plné vody.
More sa však z nášho územia nestratilo celkom - hlboko vo vrstvách pieskovca popraskaných vplyvom alpínskeho vrásnenia zostala uväznená morská voda. Tá už premiešaná s presakujúcou dažďovou vodou dala vzniknúť minerálnym prameňom okolo Nimnice, ďalšie zdroje slanej minerálnej vody boli objavené pri výstavbe Priehrady mládeže, čiže súčasnej Nosickej priehrady, (na ktorej výstavbe sa podieľali všetky okolité dediny vrátane Prosného) a ešte ďalšie zdroje boli objavené hydrogeologickým prieskumom pomocou vrtov siahajúcich často až pod úroveň hladiny svetového oceánu, preto nikdy nemali možnosť odtiecť preč alebo vyschnúť.