Odhalenie pamätníka

Vojna je najhoršie vyústenie konfliktu, aké môže nastať. Náš svet postihli už dva veľké ozbrojené boje, ktoré prerástli do svetových vojen. Najsmutnejšie a najhoršie na tom je, že vo vojnách trpia a umierajú obyčajní ľudia. Muži musia narukovať na vojnu a nikoho nezaujíma, že sa nemá kto postarať o ich rodinu a hladné krky v nej. Neostáva im nič iné, len opustiť svoje deti, ženu a ponechať ich život osudu.

Ani našu dedinu vojna neobišla a muži boli nútení odísť na front do boja. Len niektorým vojakom sa podarilo šťastlivo dostať domov. Dvadsaťdva mužov však toto šťastie nemalo a už nikdy sa nevrátili do svojej rodnej dediny k rodine. 

Dňa 23.11. 2015 sa v našej obci uskutočnilo odhalenie pamätníka obetiam prvej svetovej vojny na znak našej úcty k nim a vďaky za ich obetu. Hlavným iniciátorom sa stali Rudol Migila a Štefan Žilovec. "Inšpiroval ma môj starý otec, ktorý sa dožil 103 rokov. Vždy spomínal, že týmto vojakom by sa mala vzdať úcta. Padli za našu slobodu, za vytvorenie Československej republiky," prezradil Rudolf Migila denníku Sme. 

Ernest Belák spoločne s Rudolfom Migilom spísali zoznam mien padlých vojakov, ktoré sú vyryté na pamätníku. Zoznam obsahoval až 76 mien mužov, ktorí boli z obce Udiča a Upohlav. Obci Upohlav sa hovorilo aj obec vdov, keďže sa z vojny nevrátila viac ako polovica ich narukovaných mužov. 

Autorom návrhu pamätníka je Rudolf Migila. Na prednej strane je tabuľa so spomínanými menami všetkých padlých vojakov z Prosného Pod ňou je kovaná lipová ratolesť ako symbol Slovanov. Ďalšiu stranu zdobí kríž s rozpoleným srdcom, z ktorého vytekajú štyri kvapky krvi, znázorňujúce štyri ťažké roky života vo vojne. Na zadnej strane otlačok Prosňanskej pečate vyrytej do kameňa symbolizuje, že vojaci ktorí položili svoje životy, boli z Prosného.

Spojením spoločných síl občanov vznikol pamätník, ktorý má zachovať pamiatku padlých vojakov a pripomínať ničivú silu vojen. Kovový kríž zhotovil občan Milan Lokšík, kamenárske práce zabezpečil Miroslav Hlavčo a o písmo na kameni, sa postaral Paľo Buday.

"Úcta, ktorá patrí skutočným hrdinom, neuvážene sa dáva dnes márnomyseľníkom. Často sa presadzujú na piedestál hrdinov ľudia, ktorí narobili veľa zla. Kto je skutočným hrdinom? Ten, kto dokáže za dobrú vec obetovať svoje sily, schopnosti, a keď treba aj život. Takými sú aj naši rodáci, ktorí v strašnej vojne položili svoje životy. Pomohli, že sme mohli slobodne žiť," Týmito slovami pán farár Kutiš posväcoval pamätník. Prítomní zapálili dvadsaťdva sviečok, za každého vojaka jedna. 

Nedovoľme zabudnúť a naďalej si pripomínajme našu históriu.