Jánska vatra

Počuli ste už príbehy o skrytých pokladoch v útrobách lesa, či v podzemí, udalosti kedy sa z chudobných ľudí stali vďaka náhodnému objavu zlata a drahokamov v lese boháči, historky o tancujúcich modro-zelených plamienkoch, o svetluškách či feračinovom kvete ? Všetky spomínané príhody sa viažu k jednej magickej noci, a to k tej svätojánskej. 

Tradícia osláv príchodu slnovratu siaha ešte spred obdobie Krista, kedy Slovania najdlhšiu noc v roku  z 23. na 24. júna vítali rôznymi rituálmi. Zakladanie a preskakovanie ohňa, spievanie a tancovanie okolo vatier, kotúľanie zapálených sudov symbolizujúce slnko dole kopcom, či hádzanie vencov do ohňa. Spomínané aktivity sú charakteristické pre tento večer. Ľudia v tej dobe totiž verili, že počas noci sa otvára brána medzi nadprirodzeným a našim svetom. Taktiež je možné nájsť poklady skryté v miestnom podzemí, no cesta k nim je odhalená len pre tých, ktorí si pomoc naozaj zaslúžia. Cielené hľadanie skrytých klenot sa trestá najvyšším možným spôsobom a to smrťou.

Neskôr po príchode šíriteľov kresťanstva (ktorí sa snažili zbaviť ľud pohanských zvykov,) premenovali túto noc na svätojánsku. Touto slávnosťou sa oslavoval príchod sv. Jána Krstiteľa na svet. Zvyky pálenia vatier sa však  zachovali a dodnes sa pália na najviac viditeľných miestach v dedine. Atmosféru čarovna dotvárajú svetlušky poletujúce okolo detí, ktoré sa ich snažia lapiť. Spev a hudba dospelích sa nesie okolo vatry, ktorá s príchodom noci vzplanie. Po zapálení jedného ohniska, sa spravidla rozsvietia všetky založené vatry okolitých dedín. 

Poďte sa aj vy s nami ponoriť do tajomnej noci, kedy sa prebúdza les a jeho bytosti. Taktiež sa určite  zabavíte so svojimi spoluobčanmi. Každý rok sa v našej dedine uskutočňuje rituál osláv slnovratu a všetci sú srdečne zvaní.